Charakteristika(Pôvod)
Prvé migrácie
Odborníci sa zhodujú v tom, že asi pred 10 000 až 15 000 rokmi putovali po JV
Ázii skupiny ľudí sprevádzané potulnými psami, ktoré sa nazývajú páriovia. V
súvislosti s migráciou a obchodovaním sa psy dostali na Stredný východ a do
severnej Afriky najneskôr pred 5000 rokmi. Vyobrazenia najstaršieho
zaznamenávaného plemena faraónskeho psa- krášlia hrobky egyptských faraónov .Tento
pes je pravdepodobne potomkom plemena nazývaného fenický pes. Feničania
obchodovali so psami po celom Stredomorí a šírili tak plemená ,známe dnes ako
kanaánsky pes, sicílsky durič a baleársky chrt
Rané štádium vývoja plemien
Psy sa nakoniec rozšírili až do srdca Affriky .Hoci basendži je jediným dnes
bežným známym africkým primitívnym plemenom, ešte donedávna tam existovalo množstvo
podobných plemien. V západnej Afrike sa vyvinul elegantný malý červenkasto
hnedý pes podobný teriérom- libérijsky pes. V Keni zase východoafrický pes- väčší
a silnejší pes s výraznou papuľou a mocnými čeľusťami , živiaci sa odpadkami a
zdochlinami , ktorý často sprevádzal poľovníkov. Bagirmi bol pes podobnej
veľkosti a stavby tela , ale viacfarebný. Na stráženie a lov slúžil omnoho
štíhlejší bantuský pes s končitou papuľou. Malý, ale silný zulu , pes svetlej
žltohnedej farby s hranatou papuľou sa využíval na stráženie a na lov v J. Afrike.
Pygmejovia v Zaire chovali pralesného psa s dlhou hlavou a špicatými ušami, Hotentoti
mali zas psa podobného špicom , s husto osrsteným chvostom. Kabylské psy alebo
duarovia , podobné líške sa uplatnili ako pastierske alebo strážne psy, naproti
tomu bagandský pes s vykrúteným chvostom a dlhšími končatinami bol poľovným
psom loviacim v svorke. Všetky tieto príbuzné plemená existovali v čistej
pôvodnej podobe až po naše storočie. Niektoré z potulných ázijských psov páriov
sa rozširovali na západ , iné zase sprevádzali človeka pri jeho cestách na
východ. Mnohé z nich prešli s ľuďmi do Ameriky cez Beringov prieliv .Tieto psy sa potom skrížili so
severoamerickým vlkom . Fosílne nálezy však dokazujú, že čistokrvný pes typu
dinga sa najskôr rozšíril na JZ Severnej Ameriky, v oblasti kde leží Arizona ,
a potom prešiel na JV , do oblastí dnešnej Georgie a Južnej Karolíny .Aj
kanadský tahl- tau -okrový medvedí pes, ktorý vyhynul iba nedávno , by
mohol byť jedním článkom tejto reťaze. Mohli by sa sem zaradiť i také vyhynuté
druhy ako kentucký a košikársky pes. Pôvod psov Strednej a Južnej Ameriky
zostane ešte asi dlho neodhalený .Domorodé peruánske a mexické psy by mohli byť
bezsrstí potomkovia ázijských potulných psov, ktoré sa rozšírili na juh v
dôsledku migrácie a obchodovania. Je rovnako pravdepodobné , že sú mladšími
potomkami afrických potulných psov, ktoré sa odstali do Strednej a Južnej
Ameriky spolu s európskymi obchodníkmi . Ak to bolo tak , potom mexický naháč a
peruánsky naháč sú skôr bližšími príbuznými afrického basendžiho než
karolínskeho psa.
Austrálsko-ázijské plemená
Dingo sa rozšíril najskôr v JV Ázii. Iba pred 4000 rokmi sa dostal aj do
Austrálie , čo je asi 1000 rokov po tom ako v Egypte uctievali faraónskeho psa.
A príživník , ktorý sa pružne prispôsobil životu na úkor pôvodných mäsožravých
austrálskych vačkovcov, zaplavil aj Áziu. Jestvuje dohad, že putovanie Dinga
medzi Austráliou a Áziou prebiehalo oboma smermi .ázijské psy pravdepodobne
cestovali spolu s námorníkmi , ktorí ich brávali do Austrálie na lov vačkovcov.
Najstaršia skamenelina psa z Novej Guiney je iba 2000 rokov stará , z čoho
usudzujeme , že pes sa dostal na tento ostrov pomerne nedávno. Niektoré kmene
si dinga veľmi uctievali , kým iné naň hľadeli s odporom alebo ho jednoducho
považovali len za potravu. Kmene Orokaivov a Elamcov si cenili poľovné a
strážne vlastnosti tohto psa a na jedenie si ho vyčlenili len pri mimoriadnych
obradoch...
Takýto smutný osud postihol aj mnohé ďalšie primitívne plemená, s ktorými sa
obchodovalo v Oceánii. Maoriovia na Novom Zélande svoje psy kuri (ozn. sa ako novozélandské
spice)síce obetúvali ale vážili si ich ako dobrých strážcov a spoločníkov
Prirodzený výber
Vývoj primitívnych plemien zahrňoval do istej miery i samotnú domestikáciu. Tlaky
životného prostredia prirodzene smerovali k zmenšovaniu veľkosti a preto nie sú
také veľké ako ich praotcovia- indické vlky. Vo chvíli keď sú v blízkosti ľudských
obydlí začali množiť psy , menšie jedince , ktoré potrebovali menej potravy ,
mali väčšiu šancu na prežitie. Vývojové zmeny sa prejavujú oveľa rýchlejšie ,
než sa prv predpokladalo , rovnako tak je to aj s rýchlosťou , s akou môžu nové
živočíchy zasídľovať nové územie. Líška obyčajná sa rozšírila od štátu Viktória
v J. Austrálii až po Kimberleyskú plošinu na S. iba za 130 rokov. Dingo pravdepodobne
potreboval menej než 500 rokov na to , aby sa udomácnil na celom kontinente. S výnimkou
dinga a novoguinejského spievajúceho psa možno ostatné plemená odvodené od
páriov pomerne ľahko vycvičiť k poslušnosti. Zachovajú si ostražitosť na úrovni
nižších vzťahov voči človeku a chýbajú im vybrané charakteristické črty ,ako je
zvýšená schopnosť sledovať stopu, sila, priateľskosť či spoločenské vlastnosti.